reklama

Arizona dream

Jediný film Emira Kosturicu natočený v USA – Arizona dream je očarujúcim príkladom marquezovského magického realizmu, miešaného so slovanskou schopnosťou smiať sa tragédii a klasickou americkou psychologickou drámou. Je vyplnený množstvom odkazov na rôzne kultúry dnešného sveta, ktoré symbolizujú globalizáciu. Detailne rozpitváva vnútorný svet niekoľkých existencií a popritom je nabitý množstvom južanskej energie, takže diváka v žiadnom okamihu nenudí, ale drží v stálom napätí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Hlavnú myšlienku filmu možno spoznať už na začiatku. Režisér venoval dielo svojmu otcovi. V prvej scéne malý eskimácky chlapec sleduje z okna prázdnu planinu a niekde v diaľke otca bojujúceho o prežitie. Je to vlastne sen, ktorý prenasleduje hlavného hrdinu Axela (stvárňuje ho Johny Depp, ktorý mal práve za sebou svoju prvú veľkú úlohu – Nožnicorukého Edwarda). On sa v celom filme vyrovnáva s dospelosťou, so svojím detským vzorom – strýkom Leom(známi americký komik Jerry Lewis), ktorý ho nabáda na konformný, trochu nudný a gýčový dospelácky život. Axel sa tomu až do konca chtiac-nechtiac bráni, no jeho dospelosť je neodvratná. Tento konflikt je zobrazený vo vzťahu samotného Axela a Lea, ale predovšetkým vo vzťahu dvoch žien Grace a Elaine. Macocha a dcéra reprezentujú dva rozdielne svety, medzi ktorými sa Axel zmieta a prikláňa sa raz na jednu raz na druhú stranu. V príbehu však nieje definované, ktorá z týchto žien reprezentuje dospelosť, a ktorá detstvo. Postavy sú skôr farebné, nie jednoznačne vykreslené čierno alebo bielo. Každá má v sebe niečo dobré aj zlé, ak sa Axel rozhodne pre jednu, niečo nové nájde a niečo zase stratí. O to je jeho rozhodovanie ťažšie. Elaine (hrá ju nezabudnuteľná Faye Dunaway známa z filmu Boney a Clyde alebo Čínska štvrť) celý svoj život sníva o tom ako raz vzlietne. Keď sa s ňou Axel zblíži, pomáha jej stavať lietajúce stroje, ktoré takmer nikdy neodlepia od zeme, ale končia množstvom komických havárií (tu možno čítať odkaz na veselohru Kena Anakina Báječný muži na lietajúcich strojoch). Tieto sny predstavujú jej detsky naivnú tvár, ale Elain ich má viacero. Je zároveň nimfomankou aj hysteričkou. Jej neutíchajúca chuť na mladých mužov sa prejavuje v búrlivom vzťahu s Axelom a neustálom rozprávaním o kmeni žijúcom na Papuy Novej Guiney. Fascinuje ju, že ženy z tohto kmeňa majú právo vyberať si mladších milencov. Jej hysterická stránka je zreteľná v scéne, keď nevie či chce odísť k Berlingovmu moru vlakom alebo lietadlom, je zúrivá, až nepríčetná, akoby to nebolo jedno.Môže sa zdať, že Grace (Lilli Taylor) je jej pravým opakom, ale nieje to také jednoznačné. Jej detskosť možno badať v akejsi uzavretosti do vlastného sveta, do identifikácie sa s korytnačkami. Tie sú pre ňu najlepšími priateľkami, k nim sa uchyľuje, keď chce utiecť pred krutým svetom jej matky, pred jej sexistickými narážkami a hystériou. Už na začiatku sa desí vlastnej podobnosti s macochou. Tvrdí, že dieťa môže akokoľvek nenávidieť svojho rodiča, raz bude aj tak presne ako on. Dospelú tvár v nej reprezentuje večne prítomná myšlienka na samovraždu, rezignácia a beznádej, že sa niečo napraví. Nemá žiadne sny, je zmierená so smrťou. Príkladom je scéna, keď hrá ruskú ruletu s Axelom a vysvetľuje mu, že jej by smrť vôbec nevadila, skôr by ju vyslobodila z utrpenia života.Axel sa zmieta medzi dvoma ženami, medzi dvoma svetmi. Je to snivý mladík, ktorému pri autohavárii zomreli rodiča. Jeho detským vzorom je strýko Leo. Na jednej strane ho má veľmi rát, ale odmieta jeho konformný, až gýčový život (ružový dom, mladá snúbenica v podaní českej modelky Paulíny Pořízkovej, a jestvovanie zasvätené predaju kadilakov, symbolu Ameriky). Prejavuje sa v ňom aj akási detská krutosť a mužský sklon k násiliu na ženách a to predovšetkým v scéne, keď Elain dostáva hysterický záchvat a on sa k nej správa surovo, hádže ju na posteľ a nadáva jej, akoby bol jej manžel. Tiež v ňom badať chladnokrvnosť, keď chce zastreliť Grace, pretože mu ničí lietajúce stroje. Vyzerá to tak, že by bol toho schopný bez mihnutia oka.Za povšimnutie stojí tiež Axelov bratranec Paul, amatérsky herec, postava ktorá má parodovať Hollywood. Stále sa hrá na veľkú hviezdu a zakladá si na štýlovom image (chodí výhradne v čiernom, používa pompézne gestá). Jeho herecké výkony však vyznievajú trápne. Najlepšie to zobrazuje scéna zo súťaže amatérskych hercov, na ktorú si pripravil výstup z Hitchcockovho thrilleru Na sever Severozápadnou linkou. Caryho Granta tu prenasleduje práškovacie lietadlo na púšti a on mu nemá kam uniknúť. Paul má túto scénu perfektne nacvičenú. Diváci sa na nej zabávajú, ale len preto že vyznieva trápne. On si však myslí, že podal geniálny výkon a odmieta odísť z pódia. Film dokáže krásne parodovať aj sám seba. V scéne z kina, keď chcú Paul a Axel zbaliť dedinské dievčence, Paul jednej z nich rozpráva o tom, že je známy európsky herec. Ona uverí a chce sa dotknúť jeho tváre, ale on je na to háklivý. Vysvetlí jej to vetou: „Dotýkal sa niekedy niekto tváre Caryho Granta, de Nira, alebo Jonnyho Deppa?Dej filmu sa odohráva v bližšie neurčenej dobe niekde v Arizone. Leo a Paul žijú v provinčnom mestečku a Grace so svojou matkou vlastnia obrovský dom stojaci osamelo v rozľahlej púšti. Aj to charakterizuje ich odcudzenosť a uzavretosť vo vlastnom svete. Konflikt nastáva vtedy, keď Leo na Axela nalieha aby sa stal predajcom cadilacov, ale sa na to cíti príliš mladý a radšej odchádza ku Grace a Elain. Tu sa celý čas venuje stavaniu lietajúcich strojov – plneniu Elaininho sna. Ďalší. nepretržitý konflikt je zrejmý medzi matkou a dcérou. Je oveľa dramatickejší, živelnejší, plný hádok a nenávisti. Axel má predsa len Lea príliš rád a tak mu nemôže ubližovať podobne ako Grace svojej matke. Ich neustále hádky akoby vrcholili už na začiatku, pri večeri, na ktorej sú ako hostia aj Paul a Axel. Grace sa tu svojej matke vyhráža obesením a aj to spraví. A práve tu sa najkrajšie prejaví spomínaná kombinácia marqezovského magického realizmu a slovanského smiechu cez slzy. Celá scéna je veľmi dramatická, keď si Grace uväzuje okolo krku silonky, vyzerá to, že naozaj zomrie. Skočí, dopadne na zem, no silonky spôsobia efekt bunggie lana, a ona lieta od stropu k podlahe, a kričí aby ju zvesili. Divák nevie, či sa má smiať alebo plakať. Ďalšími príkladmi magického realizmu sú príležitostné levitácie oboch žien alebo odlet sanitky vezúcej umierajúceho Lea na mesiac. Film obsahuje odvolávky na niekoľko kultových diel :Scorseseho Zúriaci býk, Copolovú mafiánsku drámu Kmotor, na už spomínaného Hitchcocka, ale možno tu nájsť aj narážku na Čechovov dramatický zákon zbrane. Axel ho prakticky cituje: „... podľa názoru akéhosi ruského chlapíka, ak sa v prvej polovici knihy objaví revolver, v druhej sa z neho bude strieľať.“ Pritom ho sám drží a tým divákovi priam „vtĺka do hlavy“ ako sa príbeh skončí. Po Leovej smrti film akoby strácal zmysel a divák nevie čo sa bude diať ďalej. Axel mu totiž sľubuje, že bude ako on, že sa stane predajcom áut. Preto Leo spokojný zomiera. Ale mladík akoby na svoj sľub zabudol, vracia sa do osamelého domu, k svojej milenke Elain. Posledná časť filmu sa začína hysterickou scénou psychicky labilnej Elain, vyzerá to, že koniec bude veľmi divoký. Zrazu sa však všetko náhle ukludní. Elain slávi narodeniny. Od svojej dcéry dostáva najkrajší darček vo svojom živote. Malé lietadlo. Zdá sa, že sa tieto dva živly zmierili a všetko sa skočí dobre.Zatiaľ čo si matka užíva svoje lietadlo, Grace a Axel sa zblížia a happy end je v nedohladene. Sľubujú si, že spolu utečú. Mladík chce na Elain zabudnúť, nejakým spôsobom ju v sebe potlačiť. Neuvedomuje si však, že Grace sa priam rituálne chystá na smrť. Vypúšťa svoje milované korytnačky, oblieka si biele svadobné šaty a naposledy sa s ostatnými lúči malým darčekom. So všetkým je zmierená. Nikto si v zápale narodeninovej párty neuvedomuje čo sa s ňou deje. Napätie stupňuje aj krutá búrka a hudba skupiny Mexičanov, ktorý sa starajú o zábavu. Grace s revolverom v ruke odchádza z domu a vo chvíli keď blesk ničí suchý strom, pácha samovraždu. Axel a Elain prišli neskoro. V tej chvíli sa Axel stáva dospelým. Posledný záchvev detskej naivity sa prejaví v jeho výčitke určenej Grace: „Sľúbila si!“ Vyznieva to podobne, ako keď dieťa nedostane svoju hračku a nemôže pochopiť, že rodič mu jeho želanie nemohol splniť. Preto odchádza do predajne kadilakov, leží na jednom z nich a nostalgicky cituje svojho otca: „Práca je ako klobúk. Ak kráčaš po ulici bez gatí, nemusíš sa hanbiť, že máš holý zadok lebo máš svoj klobúk.“ Tiež nepriamo prirovnáva Grace a Elain k dvom protipólom, akoby k dospelosti a detstvu: „Elain a Grace boli jedna duša príliš veľká na to aby žili v jenom tele!“ Týmto sa zmieruje so svojím otcom a strýkom, s celou svojou rodinou, s vlastnou dospelosťou a naznačuje aká bude jeho budúcnosť. Film sa začína Axelovým snom o Eskimákovi a rybe, ktorá má obe oči na jednej strane tela. Ona je symbolom jeho duše. Podobným snom sa film aj končí. Eskimák, v podaní strýka Lea vysvetľuje Axelovi: „Ak ryba začne dospievať jedno oko sa jej presunie na druhú stranu, to je znak dospelosti. Nezáleží na tom, čo je lepšie, je to iné. Niečo stratíš a niečo nájdeš.“ Medzi detstvom a dospelosťou je zlý sen, ktorý Axel práve prežil. V poslednej scéne odlieta ryba, ktorá má oči na oboch stranách, na rozdiel od tej, ktorá tu bola na začiatku. Emir Kosturica je notoricky známym tvorcom nielen v bývalej Juhoslávii, odkiaľ pochádza. Vyštudoval pražskú FAMU a jeho prvé dielo Guernica bolo ocenené na karlovarskom filmovom festivale už v roku 1978. Doma debutoval celovečerným filmom Spomínaš na Dolly Bell?, ktorý svojim príbehom silne pripomína dnes populárne ostalgické snímky ako Hřebejkové Pelíšky alebo Pupendo. Tieto filmy majú veľmi podobné postavy. Hlava rodiny, takmer despotický otec, zarytí komunista, ktorý sa dostáva do konfliktu so svojim potomkami, rebelujúcimi proti jeho dominantnému postaveniu v rodine a tiež proti vláde jednej strany. Ďalším Kosturicovým filmom je Otec na služobnej ceste, ktorý bol tiež ocenený v Karlových Varoch. V podobnom duchu sa nesie aj Dom obesenca. Tu sa už profiluje Kosturicova láska k cigánom. Podrobne mapuje ich život a charaktery. Objavuje sa tu aj pre novšie filmy typická balkánska hudba skladateľa Gorana Bregovića. Potom nasleduje Arizona dream a oveľa populárnejší Underground, kde opäť so smiešnou tragickosťou a magickým realizmom mapuje dejiny bývalej Juhoslávie, čím sa vyrovnáva s neutíchajúcimi vojnami vo svojej vlasti. Ďalším cigánskym príbehom je Čierna mačka, biely kocúr. Hudba k nemu sa stáva nezabudnuteľnou a Emir Kosturica tak prispieva k spopularizovaniu hudobného štýlu dnes označovaného ako balkán. Práve vďaka nemu sa stáva populárny Boban Marković Orchestera, ale aj No Smoking Orchestra, ktorého je sám režisér členom. O tejto skupine natočil svoj zatiaľ posledný film Super 8 Stories from Emir Kosturica.

Martin Palkovič

Martin Palkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent. minule mal číro: aha! Zoznam autorových rubrík:  TalianskoMédiáOtázky a odpovedeFilmFotografieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu